Pacientka Tatiana (79): Mladosť bola veselšia, radostnejšia

Pani Tatiana je pacientkou na oddelení dlhodobo chorých Nemocnice Agel Košice-Šaca. Mladým radí, aby boli v pohybe fyzickom i mentálnom.

Prejavovať úctu starším je potrebné nielen počas októbra, ktorý je venovaný práve tým skôr narodeným, ale po celý rok. Ako sa vyjadrila pani Tatiana (79), pacientka oddelenia dlhodobo chorých Nemocnice AGEL Košice-Šaca, aj mladí ľudia potrebujú tých starších.

Pripomínali sme si Mesiac úcty k starším, myslíte si, že dnešná spoločnosť im vzdáva dostatočnú úctu?

Mám taký pocit, že starší ľudia sú na okraji a treba si ich ctiť aspoň tak, ako v tejto nemocnici, keď sú v ťažkostiach, pretože sa o pacientov dobre starajú. Život netreba končiť, keď sa nemusí, len ležaním, ale, kým človek vládze, je potrebné byť mobilný. Nielen fyzicky, ale aj psychicky.

Mali by ste pre svoje mladšie ja nejaký odkaz? Urobili by ste iné rozhodnutia?

Pracovala som v zdravotníctve, viem, že to nie je ľahké povolanie, skôr poslanie, pokiaľ to človek nerobí sám zo svojho rozhodnutia, potom to nemá veľký význam. Spoločnosť musí byť prvá, ktorá tomu vytvorí podmienky, aby sa aj mladí mohli postarať o starších. Nemôžu byť na okraji. Platiť lieky a všetky služby. Za dnešnej ekonomickej situácie sa to nedá.

Povedali by ste, že teraz sa žije náročnejšie ako kedysi? V čom je najväčší rozdiel?

Mladosť bola veselšia, radostnejšia. Chodievala som do rôznych škôl, aj mimo miesta bydliska, to znamená, že som bola zamestnaná aj ako stredoškoláčka a veľmi dlho do večera, ale nemala som telefón, takže som sa potom mohla venovať aj iným aktivitám. Bolo to náročné, ale, ak bol celý deň aktívne naplnený, tak to bolo dobré.

Čo by ste zo svojich životných skúseností poradili mladým ľuďom? Ako prežiť ten život čo najlepšie?

Aby sa nevzdávali, aby boli vždy v pohybe. Fyzickom i mentálnom.

Keď ste mali napríklad dvadsať rokov, ako ste si predstavovali seba o 50 rokov?

Neuvažovala som, študovala som na vysokej škole v Prahe. To znamená, že som využívala všetko, čo sa dalo. Chodila som po výstavách, po koncertoch, spoznala som veľa zaujímavých ľudí, aj zahraničných a ani nebolo potrebné byť hviezdou. Stačilo sa zaujímať o výtvarné umenie, o umenie, o architektúru.

Myslíte si, že teraz majú starší ľudia obmedzenejšie možnosti?

Pokiaľ majú obmedzený pohyb, tak určite. Musia niekoho poprosiť, kto by ich tam zobral. A ten musí byť veľmi ochotný, aby sa nehanbil za starých ľudí. Musíte mať niekoho veľa seba. Aj mladí potrebujú tých starších. Moje deti mi odporučili, aby som išla do nemocnice kvôli slabosti a zhoršenej mobilite,  aby som mohla byť zdravšia, pohyblivejšia a spokojnejšia sama so sebou.

Ako rada trávite svoj voľný čas?

Chodím po záhrade, potom si posedávam, čo je zle, pretože je potrebné stále chodiť, ale už nevládzem. Robím len dovtedy, kým vládzem.