Kniha na leto: Jarmila Slováková – (Ne)verná
Príbeh ženy, ktorá stratila samu seba v každodennom živote. Príbeh o bolesti v duši, o mužoch v jej živote, o vášni, ktorá príde, keď ju najmenej čaká, o ľuďoch, ktorí jej zasiahli do života a nechali nemiznúcu stopu.
Príbeh hlavnej hrdinky Dušany sa začína jej rozprávaním o detstve a význam tejto kapitoly sa postupne čitateľovi odkrýva v príbehu ženy, ktorá zomrela rukou svojho manžela a jej osoba sa v snoch objavuje Dušane. V čiastočne autobiografickom príbehu zohráva svoju úlohu aj Dušanin manžel Maroš, ktorý je jej prvou láskou, no ich vzájomný vzťah je ovplyvnený hádkami a domácim násilím.
Linda, najlepšia priateľka hlavnej postavy, plní v knihe úlohu „svedomia“ hlavnej hrdinky, otvára jej oči a veľmi často hovorí veci, ktoré sa ťažko počúvajú.
V hraničnom období, kedy je Dušana vyčerpaná zo situácie v domácnosti, no pred okolím hrá úlohu šťastnej manželky, sa stretáva s Danielom. Dokáže nájsť šťastie s ním?
Povedali o knihe:
Linda Chopin, spisovateľka, apríl 29, 2017
Niektoré ženy prežívajú manželstvo, ako keby žili v klietkach, v ktorých si musia plniť spoločenské povinnosti. Manželky, matky, ženy v domácnosti. Od chvíle, keď sa žena vydá, alebo má dieťa sa celá jej osobnosť, nech by bola predtým akokoľvek slobodná a šťastná, začne meniť. Jej život sa prispôsobuje novej situácii. Očakávaniam zo strany manžela, detí, rodiny. Hlavná hrdinka knihy sa pomaly prebúdza zo svojho sna a zisťuje, že aj ona je lapená. Že nemá v ruke kľúče od zámky na klietke, v ktorej sa dobrovoľne ocitla. Stereotyp, ktorý ju ubíja sa ale skončí, keď spozná muža, ktorý by ju mohol zachrániť…
Knihu som zhltla za jedno dlhé poobedie. Smiala som sa, pretože mnoho situácií v nej bolo ako vytrhnutých z môjho života a určite aj života mnohých iných, moderných žien. Odporúčam ju každému a jediný problém, ktorý by mohol vzniknúť je, že si ju vezmete domov a začíta sa do nej práve váš manžel…
Jarmila Slováková: Príbeh Alžbety je , bohužiaľ, skutočný
Čo ťa nakoniec priviedlo k písaniu? Je „Neverná“ prvá kniha, ktorú si vydala?
Áno, je to môj prvý debut, aj keď píšem od svojich 9 rokov. Čo ma k tomu priviedlo? Tak pred rokom a pol som prežívala svoje snáď najťažšie obdobie, okrem obdobia, keď som bola so synom v nemocnici ( to bolo extrémne ťažké ). Nemohla som spávať, takže sa bežne stávalo, že ešte o 2 v noci som pozerala do plafónu. Okrem toho všetkého, čo sa mi dialo, sa mi počas tých pár hodín sníval dookola ten istý sen so ženou, Alžbetou, ktorú zabil manžel a ktorá je opísaná aj v knihe. Udalosti, ktoré sa mi diali ma dusili, držala som to v sebe a tak, keď som nemohla spať, sadla som k noteboku a začala písať. A ono to išlo takmer samé.
Bola to akási moja spoveď a ja som sa vždy celý deň tešila na noc, kedy som si sadla k môjmu svetu na papieri. Počas písania knihy som prišla na toľké veci vo svojom živote a toľké pravdy, ktoré som nechcela vidieť, že pre mňa bolo víťazstvo už len to, že som to dokázala napísať a priznať si ich.
Hlavná hrdinka a jej príbeh, bude určite blízky mnohým ženám. Čerpala si inšpiráciu aj zo skutočných udalostí?
Príbeh Alžbety je skutočný, bohužiaľ. A aj keď som si zo začiatku myslela, že to je naozaj len sen, pri pátraní po nej som zistila, že to bola smutná skutočnosť. Príbeh Dušany je z veľkej časti reálny, každý pocit, cit, všetko to bolo vo mne. Každá chyba, každá bolesť, radosť je moja.
Keby si mohla povedať pár slov ženám, ktoré sa nájdu v Dušaninom príbehu, aké by boli?
Želala by som si, aby každá z nás bola šťastná, mala sa rada natoľko, že je schopná odísť od všetkého a od všetkých, ktorí ju robia nešťastnou. Od všetkého môžete odísť, len nie sama od seba. Naučiť sa žiť sama so sebou, je ten najväčší dar po možnosti mať dieťa. Potom zvládnete všetko, aj keď budete samé. Naučila som sa milovať dážď a usmievam sa, keď na mňa prší a som bez dáždnika. Dokonca niekedy si aj zatancujem na I´m dancing in the rain 🙂 Som vďačná za každé ráno, ktoré sa zobudím, ďakujem za maličkosti ako za úsmev, za letný vietor, či za búrku. Mať svoju vlastnú slobodu a milovať seba samu to by som želala všetkým ženám.
Kde by si dnes bola, ak by sa tvoj život uberal iným smerom? Viem, že si po strednej škole chcela odísť do zahraničia, no stretla si muža a ostala si na Slovensku.
Myslím si, že by som niekde zachraňovala prales alebo bola na misiách niekde v Afganistane alebo niečo podobne. Áno, dlho som si vyčítala to, že som vtedy neodišla. Ale potom som sa s tým zmierila, asi to tak malo byť. Proste s niektorými skutočnosťami sa už len musíš zmieriť
Úryvok z rozhovoru Kataríny Krnáčovej, autorky projektu ulomkyzeny.sk
Najnovšie komentáre