Poruchy príjmu potravy ako mentálna anorexia, bulímia či vyhýbavo-reštriktívna porucha postihujú podľa odborníkov čoraz mladšie deti.

Liečba detských pacientov si vyžaduje osobitný prístup, v ktorom rodičia zohrávajú kľúčovú rolu. Ako reakciu na dlhodobý nedostatok špecializovanej pomoci v tejto vekovej kategórii spúšťa Chuť žiť nový program určený pre deti vo veku 6 až 11 rokov.

„Dobrý deň, potreboval by som pomoc. Naša deväťročná dcéra jedáva len veľmi obmedzený výber potravín. Nové jedlá odmieta a na naše snahy o spestrenie jedálnička reaguje podráždene alebo silným odporom. V poslednej dobe sa začala vyhýbať jedeniu v škole. Mám pocit, že ide o závažnejší problém, ktorý si zaslúži pozornosť. Veľmi by som si želal nájsť spôsob, ako našej dcérke pomôcť.”

Počet takýchto žiadostí o pomoc od ustarostených rodičov, ktoré odborníčky v Chuť žiť dostávajú, za posledný rok narástol. Rodičia u svojich detí pozorujú nielen negatívny body image, ale aj strach z vracania či silnú averziu k určitým druhom potravín, čo vedie k podvýžive a podváhe. Problémom je, že odbornej pomoci pre tieto deti nie je dostatok.

Slovo tuk je také strašidelné, až sa ho niektoré deti boja vysloviť

Poruchy príjmu potravy u detí mladších ako 12 rokov sa vyskytujú častejšie, než si predstavujeme. Týkajú sa dievčat aj chlapcov, pričom najčastejšie sa môžeme stretnúť s mentálnou anorexiou, vyhýbavo-reštriktívnou poruchou príjmu potravy (v zahraničí známou ako ARFID) a silnou bazálnou úzkosťou, ktorá sa pretavuje do manipulácie s jedlom.

Znaky môžu byť nenápadné a rodičia si najčastejšie poruchu všimnú vtedy, keď začne dieťa zaostávať za svojou rastovou krivkou.

„Pri vyhýbavo-reštriktívnej poruche príjmu potravy jedáva dieťa iba špecifické potraviny a odmieta iné, predovšetkým z dôvodov ako je strach zo zadusenia, vracania či neschopnosť tolerovať štruktúru, chuť alebo vôňu danej potraviny,” vysvetľuje nutričná špecialistka a odborná garantka za výživu v Chuť žiť, Ivana Kachútová, MSc, PhD.

Kým pri ARFID nie je prítomný strach z priberania, mnohých ľudí prekvapí, že už aj šesťročné deti s mentálnou anorexiou si kontrolujú číslo na váhe.

„Pri deťoch sa môžeme stretnúť aj so strachom zo slova tuk alebo tučný, ktoré sa im spája s niečím “zlým” a nevhodným; s fixáciou na číslo na váhe alebo so strachom z cukru, ktorý sa deťom prezentuje ako zlý a nezdravý,“ uvádza Kachútová.

V praxi to podľa nej môže vyzerať tak, že dieťa odmieta zjesť čokoľvek, čo má na obale napísané slovo cukor, bez ohľadu na to, či je to cukor pridaný alebo ide o cukor, ktorý sa v danej potravine vyskytuje prirodzene, ako napríklad laktóza v mliečnych výrobkoch.

Aj to je jeden z dôvodov, prečo nie je vhodné učiť deti o dobrých a zlých potravinách, a zároveň prečo je potrebné citlivo komunikovať o výzore a hmotnosti detí. 

K životu bez strachu z jedla dopomôže nový program

Za posledný rok bol dopyt po pomoci natoľko výrazný, že sa v Chuť žiť rozhodli zamerať aj na túto cieľovú skupinu. „Bolo pre nás náročné týchto rodičov odmietať, ale vedeli sme, že kým sa pustíme do poskytovania pomoci, potrebujeme mať vytvorenú kvalitnú odbornú metodiku a nastavené efektívne procesy. Venovali sme tomu s kolegyňami veľa času, implementovali prístup na rodinu zameranej terapie a teším sa, že program Rodinná podpora môžeme pilotne spustiť,” opisuje Valentína Sedileková, riaditeľka projektu Chuť žiť.

Psychologička Mgr. Flóra Neradilová Beňová približuje, že špecifikom programu je práve kľúčová a veľmi aktívna úloha, ktorú zohrávajú rodičia. Psychologička pracuje v tíme s nutričnou špecialistkou a počas 25 týždňov spolupracujú s celou rodinou, niekedy aj so zapojením napríklad súrodenca.

„Spočiatku podporujeme rodičov, aby dokázali prevziať kontrolu nad stravovaním dieťaťa a zvládnuť úzkosť, ktorá s jedlom súvisí. Súčasťou je napríklad aj nahrávka spoločného rodinného jedla. Ako sa stav dieťaťa lepší, postupne posilňujeme vzájomné vzťahy a dôveru v rodine, schopnosť mať opäť spoločné zážitky a zmierňovať úzkosť či negatívny sebaobraz dieťaťa,” vysvetľuje.

Program Chuť žiť sa oficiálne otvoril 28.5.2025 a registrovať sa doň môžu rodiny z celého Slovenska s rôznym socio-ekonomickým zázemím.

Aktuálne dokážu pomoc poskytnúť desiatim rodinám, avšak vítaná je podpora verejnosti, vďaka ktorej bude môcť Chuť žiť kapacity programu rozšíriť a poskytovať pomoc deťom s poruchami príjmu potravy dlhodobo.

Viac informácií nájdete na www.chutzit.sk

Obávate sa, že vaše dieťa môže mať poruchu príjmu potravy?

Nutričná špecialistka a odborná garantka Chuť žiť, Ivana Kachútová, PhD. upozorňuje, že nie každá vyberavosť v jedle je automaticky porucha príjmu potravy. Je prirodzené, že deti môžu mať odpor voči novým potravinám, a rodičia sa môžu zapotiť, kým si dieťa na niektoré jedlá privykne. Pokiaľ však problémy pretrvávajú a dieťa zaostáva za svojou rastovou krivkou, je vhodné to riešiť s pediatrom.  

Medzi skoré príznaky anorexie, bulímie alebo ARFID (vyhýbavá/restriktívna porucha príjmu potravy) u detí patria:

●    odmietanie jedál, ktoré predtým obľubovali

●    jedia veľmi pomaly

●    nejedia to, čo zvyšok rodiny

●    majú problémy so sústredením v škole

●    nechcú chodiť na stretnutia, kde sa podáva jedlo, napríklad narodeninové oslavy

Deti s anorexiou alebo bulímiou (chlapci aj dievčatá) môžu tiež:

●    komentovať výzor iných ľudí

●    začať chudnúť

●    nadmerne cvičiť

●    negatívne sa vyjadrovať o vlastnom tele

Deti s ARFID môžu okrem toho:

●    úplne odmietať určité skupiny potravín, napríklad ovocie a zeleninu

●    byť veľmi vyberavé v tom, v akých reštauráciách sú ochotné jesť a čo si tam dajú

●    jesť len konkrétne značky potravín

●    akceptovať len jedlá s určitou textúrou

●    uprednostňovať jedlá s vysokým obsahom sacharidov

●    mať problémy s jedením už od útleho veku

●    u niektorých detí sa môže správanie pri jedení náhle zmeniť – napríklad zo strachu z dusenia, zvracania, bolesti, pre zdravotné problémy alebo negatívne zážitky

●    môžu sa tiež objaviť záchvaty hnevu alebo problémové správanie

FOTO: pixabay.com