Astma nie je infekčná a liečba nie je škodlivá

Ide o chronické zápalové ochorenie dýchacích ciest, ktorým celosvetovo trpí približne 390 miliónov ľudí.

Napriek tomu, že ide pomerne o rozšírené ochorenie, spája sa s ním veľa mýtov a nepravdivých informácií. Astma nie je len detské ochorenie a už vôbec nie je infekčná, ako sa zvykne často mylne komunikovať.

Kolujú taktiež informácie o tom, že liečba, ktorú pacienti s astmou užívajú, je škodlivá. Vôľa liečiť sa teda aj pre mnohé nesprávne alebo nedostatočné informácie klesá. Odborníci pritom o astme hovoria ako o ochorení, s ktorým sa dá vďaka modernej liečbe žiť normálny a plnohodnotný život, dokonca bez prejavov ochorenia. Zhodli sa na tom v rámci diskusie Talkie o zdraví.

Znížená priechodnosť dýchacích ciest


Astmu charakterizujeme ako chronické ochorenie dýchacích ciest, ktoré sa vyznačuje prítomnosťou zníženej priechodnosti dýchacích ciest. Typické príznaky ochorenia sú dýchavica, suchý dráždivý kašeľ či tieseň na hrudníku. Príznaky sa môžu objaviť aj po tom, ako je pacient vystavený alergénu.

Astma je zápalové ochorenie, avšak tento zápal nie je infekčný, hoci infekcie sa môžu podieľať na vzniku astmy ako takej alebo na ťažkom priebehu či akútnych a náhlych zhoršeniach ochorenia.

Napriek tomu, že ide o chronické a celoživotné ochorenie, pacienti ho často podceňujú. „Pokiaľ astmatik nie je dobre kontrolovaný liekmi, z dlhodobého hľadiska stráca pľúcne funkcie rýchlejšie ako zdravý človek,“ vysvetľuje MUDr. Štefan Laššán, klinický pneumológ a ftizeológ.

Ak do toho napríklad ešte aj fajčí, obštrukcia alebo nepriechodnosť dýchacích ciest sa podľa odbornía postupne fixuje a nie je možné ju zvrátiť, ochorenie môže prerásť napríklad až do chronickej obštrukčnej choroby pľúc, čo má výrazný dopad na kvalitu života pacienta.

Mnohé respiračné ochorenia sa začínajú ešte predtým, ako sa dieťa narodí


Klinický imunológ a alergológ MUDr. Radovan Košturiak hovorí, že astma je ochorenie, ktoré vzniká ako súhra viacerých faktorov. “Ide o vplyv genetiky, prostredia, ale mnohé respiračné ochorenia sa začínajú ešte predtým, ako sa dieťa narodí,” uvádza.

Zdravie dieťaťa môže byť podľa lekára Košturiaka ovplyvnené fajčením matky a celkovou životosprávou ešte počas tehotenstva.

“Na astmu či alergické ochorenia sú náchylnejšie aj deti s pôrodnou hmotnosťou nižšou ako 2,5 kg, ale dieťa môže byť ovplyvnené aj vírusovými infekciami či liekmi, ktoré matka užíva v čase dojčenia,“ dodáva.

Dusivý kašeľ po určitej fyzickej aktivite

U detí je podľa Laššána typickým varovným príznakom astmy dusivý kašeľ po určitej fyzickej aktivite. “V mnohých prípadoch sa však astma prvýkrát vyskytne až v dospelosti. Pri diagnostike ochorenia je najdôležitejšia anamnéza,” uvádza.

Lekár podľa neho zisťuje, aké má pacient ťažkosti, kedy sa objavujú a aký majú charakter. A v neposlednom rade je významná aj rodinná predispozícia. “Astmu diagnostikujeme na základe viacerých dostupných vyšetrení, jedným z nich je napríklad spirometria – funkčné vyšetrenie pľúc,“ dodáva Laššán.

Ochorenia si pacienti diagnostikovali sami


Prezident Slovenskej lekárnickej komory PharmDr. Ondrej Sukeľ upozorňuje, že po vypuknutí pandémie pacienti prestali navštevovať lekárov. Namiesto toho začali chodiť do lekární a ochorenia si diagnostikovali sami. „Dnes sú bez lekárskeho predpisu k dispozícii napríklad nazálne kortikoidy a pacient si ich indikuje, kedy chce. Na čas sa mu síce uľaví, ale odďaľuje samotnú diagnostiku a ochorenie sa mu naďalej rozvíja,“ vysvetľuje PharmDr. Sukeľ.

Lekárnik by mal podľa neho pacienta upozorniť a odporučiť mu návštevu lekára, pretože aj alergická nádcha môže súvisieť priamo s astmou. Takýchto prípadov je až 20%. Podľa MUDr. Košturiaka sú v otázke alergickej nádchy problematické skôr voľnopredajné preparáty, ktoré fungujú ako uvoľňovače. Tie sa po niekoľkých dňoch stávajú pre nosovú sliznicu toxické a poškodzujú ju.


Napriek tomu, že vírusové infekcie sú najčastejším spúšťačom zhoršených stavov bronchiálnej astmy, dobre liečení pacienti po príchode pandémie ohrození neboli.

Inhalačné kortikoidy totiž tlmia zápal, znižujú množenie vírusu v dýchacích cestách a tí pacienti, ktorí COVID dostali, väčšinou problematický priebeh ochorenia nemali. MUDr. Laššán dodáva, že sa celkovo znížil výskyt zhoršených stavov pacientov s respiračnými ochoreniami vďaka zníženej mobilite, izolácií, dezinfekcii a rúškam.

Strach z užívania kortikoidov


Jedným z častých problémov, ktoré sa liečby astmy týkajú, je strach z užívania kortikoidov. V prípade inhalačných kortikoidov ide v súčasnosti o modernú a vysoko efektívnu liečbu, ktorá sa považuje za prelom v liečbe astmy.

„O systémovej liečbe kortikoidmi sa vytvoril obraz ako o niečom, čo je spojené s množstvom nežiadúcich účinkov. Súčasný prístup k liečbe astmy je však založený na najnižších účinných dávkach, ktoré pacient prijíma väčšinou inhalačne,“ hovorí PharmDr. Sukeľ.

Takáto dlhodobá liečba nízkymi dávkami nemá podľa neho systémový účinok. Môže sa vyskytnúť, ak pacient užíva inú liečbu, ktorá ovplyvňuje metabolizmus kortikoidov. Pacienti si okrem toho myslia, že astma sa lieči len vtedy, keď má pacient problém. “Úspešnosť liečby ochorenia spočíva však práve v dlhodobom a pravidelnom užívaní nízkych dávok lieku,“ dodáva.

Súčasná moderná liečba astmy dokáže pacientovi prinavrátiť takú kvalitu života, akoby astmu ani nemal

Klinický imunológ MUDr. Košturiak zároveň dodáva, že súčasná moderná liečba astmy dokáže pacientovi prinavrátiť takú kvalitu života, akoby astmu ani nemal.


Ako problematické sa javí aj samotné užívanie inhalačných liekov u astmatikov. Lieky si nesprávne aplikujú napríklad starší pacienti, ktorí dokonca kapsule do „prepichovacích“ aplikátorov prehĺtajú a z aplikátora vdychujú naprázdno.

Lekári teda s pacientami absolvujú aj nácvik inhalačnej techniky a inhalačný systém sa snažia vyberať tak, aby s ním bol pacient absolútne stotožnený. Aj od toho totiž závisí úspešnosť liečby. PharmDr. Sukeľ dodáva, že v súčasnosti existujú moderné systémy, ktoré potrebnú dávku pre astmatika uvoľnia úplne presne.

Ani dieťa teda nemusí vyvíjať mimoriadnu námahu pri inhalovaní.

MUDr. Laššán v súvislosti s inhalátormi upozorňuje aj na zle nastavený úhradový systém. Moderné inhalačné systémy zabezpečujú, že pacient nemusí vdychovať veľké množstvo liečiva, aby bolo v dýchacích cestách efektívne využité.

Naopak, v starších či lacnejších inhalačných systémoch je na dosiahnutie rovnakého efektu potrebná dvojitá dávka. Aj nemalé doplatky za niektoré formy inhalačnej liečby môžu byť dôvodom nedostatočnej adherencie pacientov k liečbe.

Toto celoživotné respiračné ochorenie si pripomíname 5. mája v rámci Svetového dňa astmy, ktorého hlavnou témou pre tento rok je odhaľovanie mylných predstáv o astme.

You may also like...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Pri používaní tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. viac info

Cookies používame s cieľom optimálne vytvárať a neustále skvalitňovať naše služby, prispôsobiť ich vašim záujmom a potrebám a zlepšovať ich štruktúru a obsah.

Zatvoriť