Zuzka Koščová: Inšpirácie nehľadám, ony hľadajú, ba občas priam prenasledujú, mňa

Spisovateľka a šperkárka Zuzana Koščová potrebuje, aby jej veci dávali zmysel, aby v nich videla prínos, nejaký význam, úplne najlepšie pre druhých aj pre ňu. Vtedy jej ide práca najlepšie.

 

 

 

Zuzka, ako sa máš, čím žiješ posledné dni?
Posledné dni žijem mojim novým online programom „Šťastní každý deň“,prípravou na konferenciu Inspire a tvorením na môj vianočný stánok, kde predávam svoje autorské šperky z páleného skla. Rozhodne sa nenudím. Je to všetko vzrušujúce, ale na druhej strane cítim, že je toho veľa.  Občas mám pocit, že by som potrebovala aspoň dve svoje kópie. Takže aj keď sa z toho veľmi teším, rovnako sa teším aj na sviatočné vianočné dni, kedy sa naopak stíšim a ponorím do ničnerobenia.

 

Ako sa darí tvojmu „najnovšiemu prírastku“ – projektu Štastní každý deň?
Programu sa darí výborne, aktuálne je v ňom asi 100 účastníkov a najväčšiu radosť mi robia práve ich reakcie, ktoré mi píšu. Predčili už teraz moje najodvážnejšie predstavy. Počuť a čítať, že niekomu sa vďaka vám radikálne zlepšil život, dostal sa z pocitu vyhoretia, získal odvahu či po dlhých rokoch v sebe objavil lásku… to sú veľké veci a som za to nesmierne vďačná. Sú to také malé zázraky, ktorých som svedkom. Ja len počúvam inšpiráciu a delím sa o to, čo mi funguje. Nikdy neviem, ktorá informácia a ako presne zasiahne toho ktorého človeka.  Ale deje sa to a ja som vďačná, že môžem byť pri tom.

Aké sú odozvy na tvoje knihy? Musím sa priznať, že ja ich mám na nočnom stolíku a každý večer pred spaním tam nachádzam niečo zaujímavé a aktuálne.
Z kníh sa veľmi teším, tie sú taká moja srdcovka. Moja prvá kniha Šťastie nie je mýtus je mojím veľkým splneným snom a zároveň sa stala vstupnou bránou do sveta, v ktorom sa dnes aktívne pohybujem – lektorovanie, online vzdelávanie, písanie článkov a ďalších kníh. A hlavne, vždy keď sa púšťam do niečoho nového a mám obavy, rada si pripomeniem, že toto som už predsa zažila – a zvládla. Bez skúseností, bez kontaktov, bez potrebného know-how. Vždy je to pre mňa posila.  Na knihy sú stále, aj po niekoľkých rokoch čo sú na trhu, výborné ohlasy. Mnohé výtlačky sú už rozcestované po celom svete.

 

Nastaviť sa na hojnosť je niekedy veľmi ľahké a niekedy to ide naopak s odretými ušami. Ale aj to je v poriadku, sme ľudia v procese rozvoja, v procese učenia…

 

Čo je tvojom najväčšou motiváciou, čo ťa motivuje k tomu, aby si ráno vstala a pracovala (aj keď sa ti nechce)?

Väčšinou fungujem na dvoch druhoch motivácie. Ten príjemnejší je nadšenie a prísun nejakej úžasnej inšpirácie. To sa celá nadchnem a ponorím do tvorenia. Potrebujem, aby mi veci dávali zmysel, aby som v nich videla prínos, nejaký význam, úplne najlepšie pre druhých aj pre seba. Vtedy mi ide práca najlepšie. Je však jasné, že to tak nie je vždy. Keď opadne nadšenie, príde únava a nechce sa mi, motivujú ma záväzky, ktoré som si vytvorila v čase nadšenia a inšpirácie. Snažím sa byť ako spolupracovník maximálne férová a spoľahlivá, čo poviem alebo sľúbim, malo by platiť. Nie je to ideálny model, pretože v tom nadšení toho často na seba naberiem priveľa a dokončujem z posledných síl. Zabúdam vtedy na seba aj iné veci, čo tiež treba. Verím, že túto oblasť sa mi ešte podarí pekne vyladiť do väčšej harmónie.

Ako to máš s inšpiráciami, kde ich hľadáš?
Poviem ti, čo mi napadlo ako prvé 🙂 Inšpirácie nehľadám, ony hľadajú, ba občas priam prenasledujú, mňa. Nestíham realizovať všetky nápady, ktoré sa hlásia o slovo. Takže ak si tento rozhovor prečíta niekto podobne narušený, môžem sa podeliť o tipy ako sa vysporiadať s nadbytkom inšpirácie a rozličných pridružených myšlienok. Na mňa výborne a príjemne upokojujúco funguje napríklad meditácia alebo omaľovánky.

 

Je naozaj také jednoduché nastaviť sa na hojnosť?
Niekedy je to veľmi ľahké a niekedy to ide naopak s odretými ušami. Ale aj to je v poriadku, sme ľudia v procese rozvoja, v procese učenia… Podstatné je poznať základné princípy, chápať čím si hojnosť priťahujeme a čím naopak odpudzujeme. A pomaličky to vo svojom živote vylaďovať. Hojnosť má priamu súvislosť s mnohými oblasťami nášho života – týka sa nielen financií, ale aj vzťahov, času, slobody, dôvery v prúd života.  Ak hojnosť pochopíme komplexne, oveľa ľahšie sa na ňu dokážeme naladiť a čoraz viac si jej v živote tvoriť. Vždy odporúčam sústrediť sa na maličkosti – pohár medu od kamarátky, pozvanie na kávu, prechádzku lesom… Keď sa ukážeme ako vďačný príjemca a nie ako večný frfľoš, život nás rád obdarúva znova a znova.

 

Na mňa výborne a príjemne upokojujúco funguje napríklad meditácia alebo omaľovánky.

 

Trošku z iného súdka; čo tvoje cestovateľké ciele? Kam sa chystáte?
Tento rok sme mali veľmi výdatný na prekrásne cestovateľské zážitky a aktuálne sa nikam nechystáme – iba po pracovnom kolotoči oddychovať na naše obľúbené Donovaly, ktoré sa budú niesť v znamení horiaceho krbu, spánku, dobrých kníh a bylinkového čaju. Už sa na to teším. V štádiu cestovateľských snov je toho veľa – roadtrip po Európe, Vietnam, Nórsko, Bali, Thajsko, Island, ale asi aj viac preskúmať krásy Slovenska a Čiech. Nebránime sa ale ani iným lokalitám. Uvidíme kam a v akom časovom horizonte sa tam dostaneme, aktuálne je našou prioritou stavba nášho nového bývania.

Si šťastná každý deň? Dáš nám tipy, ako to dosiahnuť?
Som. Nie celý deň každý deň, ale každý deň. Vychádzam z presvedčenia, že šťastie nie je nejaký ružový obláčik, na ktorom si plávame a nič nás netrápi. Šťastie neznamená, že všetko je dokonalé a nemôže sa objaviť nič ťažšie alebo náročnejšie. Skôr ho vnímam ako taký hlboký pocit vnútri, že život je krásny a že stojí za to žiť. A že je toľko vecí, za ktoré môžeme byť vďační a tešiť sa z nich. Ani „základné veci“ ako domov, jedlo, partner či práca nie sú vôbec samozrejmosť. Ide o to prebrať sa z toho tranzu, v ktorom stereotypne ideme, často sa až ženieme za všetkým možným a nemožným, zastaviť sa hoci len na minútku a naozaj vnímať – dýcham, žijem, pijem skvelú kávu, objímam muža, ktorého ľúbim, slnko svieti, kráčam, dýcham, vidím, cítim, vnímam – ďakujem. Keď zachytíme a oceníme tieto chvíle, hneď máme ten základ, vďaka ktorému môžeme byť šťastní denne. Ak sa rozhodneme to rozvíjať, pracovať so svojou mysľou a pozornosťou, nemusí to byť iba minútka, ale pokojne aj deň, týždeň, mesiac, život … plný šťastia, spokojnosti, menších i väčších zázrakov. Ak sa občas zjaví niečo chmúrne, už s tým vieme postupne aj inak pracovať. A ak by nás to predsalen viac pritlačilo, stále vieme, že môžeme mať aspoň tú minútku a že aj toto raz pominie…  Takže najdôležitejšie tipy 1. rozhodnutie byť šťastný 2. zastavenie/bdelosť 3. vďačnosť.

 

Rozhovor pripravila Katarína Lehotská Mikuláková

 

Zuzku Koščovú môžete stretnúť aj na 3. ročníku Konferencie pre ženy INSPIRE v Banskej Bystrici, ktorá sa bude konať 25. novembra 2017. Viac info na www.KonferenciaInspire.sk

 

 

You may also like...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Pri používaní tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. viac info

Cookies používame s cieľom optimálne vytvárať a neustále skvalitňovať naše služby, prispôsobiť ich vašim záujmom a potrebám a zlepšovať ich štruktúru a obsah.

Zatvoriť