Európsky Karbik – Sardínia. Neskutočný raj iba necelé dve hodiny z Bratislavy

Ak máte radi tyrkysovo čisté more, nádherne biele pieskové pláže, drsnú pachuť prírody, malebné mestečko ako zo stredoveku, tak je Alghero na Sardínii ten najlepší tip. Dovolenkovať v raji dnes nemusí vyjsť draho a dokonca nemusíte ani ďaleko cestovať.

Sardínia je nádherný ostrov v Stredozemnom mori. Lietadlom je to necelé dve hodinky cesty a dnes už nie je problém cestovať na vlastnú päsť. Ostrov síce patrí Taliansku ale pokojne sa všade dohovoríte anglicky, alebo aj rukami nohami. Sardínčania sú milí, príjemní a hlavne pohodoví ľudia, sami k sebe sa správajú úctivo a rovnako tak aj k turistom. Sú prajní, nezávidia  a pomáhajú si navzájom a poradia aj vám.

Cesta lietadlom trvá necelé dve hodiny

Letisko Fertília v Alghere je malé príjemné letisko

Sardína a teda aj Alghero a jeho okolie je naozaj neskutočný raj, presne tak, ako to popisujú v bedekroch. Krásne pláže strieda drsná príroda, na ktorú ešte nesiahla ruka človeka. Aspoň taký máte pocit. Ostrov, akoby si ešte zachoval tu domáckosť, pohodovosť nekomerčnosťou zničenej destinácie.

Sezóna ešte nie je v plnom prúde, rána sú na pláži najkrajšie

Domáci sa postupne pripravujú na príliv turistov, práve vykladali ,,lehátka” a slnečníky….

Ostrov nie je veľký, zo severu na juh ho môžete prejsť autom tak za tri hodinky. No pokojne, môžete zostať, napríklad na severe, krásu si vychutnáte tak či tak, a to aj vtedy, ak prídete len na predlžený víkend.

Ak si vyčíhate v dostatočnom predstihu na  letenky, dostane ich pomerne lacno. Ja som ich kupovala iba mesiac pred plánovaným termínom. Nechcela som ísť v hlavnej sezóne, vtedy je veľká horúčava (a veľa ľudí), ale ak ste rovníkovy typ, tak vám to nemusí vadiť. Už koncom mája sú tam totiž letné teploty, okolo 26 až 28 stupňov. More je studenšie než uprostred leta, ale kúpať sa už dá. Noci sú tiež ešte chladné.

Malebné uličky plné obchodíkov

Počas nášho ,,babského“ pobytu – vybrali sme sa päť kamošiek na predlžený víkend, fúkal aj studený vietor. Našim zámerom bolo vychutnať si príjemné prechádzky, kávičku na terase pri pláži, k nej kroasantik, prípadne obedík v typickej talianskej reštaurácii. Jednoducho zažiť pohodu, zmenu v priestore a čase.

Letenky cez Ryanair nás vyšli okolo sto eur na jednu osobu. Apartmán sme si zarezervovali asi tri či štyri dni pred odletom. Cez booking.com sa dalo naozaj vyberať zo širokej ponuky a vždy narazíte na nejaký s dobrou cenou. Každý deň sú nejaké zľavy.

Komplex apartmánov ponúkal príjemne bývanie, s terasami, väčšínou výhľad na bazén. More však bolo iba ,,cez cestu”

Náš apartmán, ktorý sme viac-menej vyberali náhodne a  intuitívne, sa nachádzal pri mori a vyšiel nás na dvesto eur pre päť ľudí na štyri dni, teda tri noci. Do centra Alghera to bolo asi polhodinu peši, príjemnou pomalou prechádzkou popri mori.S ubytovaním sme boli spokojné.

Na pláž sme to mali prakticky cez cestu. Nachádzali sa tam dve, jedna menšia bola úplne prázdna, na druhú sa prechádzalo cez píniový lesík, bola väčšia a nachádzalo sa tam už aj niekoľko dovolenkárov, prevážne domácich.

Alghero je malebné a pokojné mestečko, ako vystrihnuté z filmu z minulých rokov. Akoby sa tam zastavil čas. Nikto sa nikde neponáhľa, domáci majú cez deň siestu a tak sa veľmi rýchlo prispôsobíte ich rytmu.

Sardínia je obsypaná kvetmi, ktorým ani neviete meno… Výhľad z našej terasy

Ulice doslova voňali….

V Alghere sa priamo nachádza aj letisko, respektíve v jeho okrajovej časti Fertilia. Z letiska každú hodinu chodí autobus, do mesta je do asi 15 minút a lístok stojí 1,30 alebo aj 1,50 eur. Ak si ho kúpite v stánku na noviny, tak zaplatíte iba jedno euro. Môžete si zobrať aj taxík, zaplatíte cca 15 eur.

Apartmány sú prakticky všade, lemujú aj najdlhšiu ulicu popri mori Via Lido do centra Alghera.

Via Lido – najdlhšia ulica popri mori do centra ALghera, lemujú ju apartmány, hotely, reštaurácie, bary, obchodíky

Autobusy v tom čase ešte nechodili preplnené, boli klimatizované a keď sme sa presúvali z letiska, šofér nám dokonca poradil kde máme vystúpiť, dokonca nám zastavil mimo zástavku, aby sme to mali čo najbližšie k nášmu apartmánu.

Pri spiatočnej ceste, keď sme sa trocha zoznámili s mestom, sme zástavku našli, od apartmánu bola asi desať minút cesty.

Výlet do regionálneho parku Ponto Conte

Impozantný mys vápenca Capo Caccia, hore je maják

Ponto Conte sanachádza sa severozápadnej časti Sardínie, asi polhodinu autobusom z Alghera. Je to pomerné rozsiahla rozloha panenskej divočiny, s dych vyražajúcim výhľadom na more,  významnými archeologickými pozostatkami. Jeho súčasťou je impozantný mys vápenca Capo Caccia (nachádza sa vo výške 186 m nad morom).

Mys tvorili strmé útesy

Z Capa Caccia je nádherný výhľad. V pozadí je Alghero…

Autobus nás vyviezol prakticky až na jeho vrchol. Ešte malá poznámka, v Alghere chodia dva druhy autobusov, jeden je takzvaný beach bus, ktorý rozváža ľudí prakticky len po meste (cesta na pláž). Potom klasický bus, typ mestskej dopravy, ktorý nás odviezol, napríklad z letiska či do parku. Autobusy chodili prakticky prázdne. Na Capo Caccia sa okrem nás viezol ešte starší manželský pár a dve mladé dievčiny.

Smer jaskyňa boha Neptúna, pred nami je cez 650 schodov dolu

Cestua do Neptúnovej jaskyne zvládli aj starší ľudia

Autobusár bol milý, smial sa, že pôjde s nami aj späť. Prišli sme tam asi okolo obeda. Odchod bol stanovený len o 17,40, takže ho netreba premeškať. Je to však dostatok času na prehliadku jaskyne, oddych na kávičke alebo obedíku a ešte sa stihnete na neďalekej plážičke aj okúpať.

Park založili v roku 1999 a má asi päťdesiat tisíc hektárov.

Schody vytesali do útesu a nádherný výhľad

Územie je väčšinou ploché a má asi 60 kilometrov pobrežia. Piesočné pláže sa striedajú so strmými útesmi.

Do jaskyne sa dostanete len keď je nízka hladina mora

Odborné publikácie uvádzajú, že Capo Caccia je chránená morská oblasť, ktorá je základom pre zachovanie biodiverzity v Stredozemnom mori. Existujú tu kúsky vápenca bohaté na fosílie, vrátane kostí vyhynutého druhu jeleňa a vzácnych rastlín rastúcich na pobrežných útesoch. Celkovo park obsahuje 35 identifikovaných druhov cicavcov a 150 vtákov.

Capo Caccia je tiež známy mnohými jaskyňami. Pod 110 metrovou skalou sa nachádza pozoruhodná podmorská jaskyňa, ktorá dostala meno po Bohovi mora – je to teda Neptúnová jaskyňa (Grotta di Nettuno). Objavil ju v 18. storočí náhodný rybár. Je dokonca považovaná za najväčšiu podmorskú jaskyňu v Stredozemnom mori. Keďže leží iba meter nad hladinou mora, dnu sa dá vojsť iba ak je pokojná hladina.

Do Neptúnovej jaskyne sa dá prísť loďou, z Alghera robia výlety

Vstup do jaskyne je spoplatnený (13 eur, deti 7 eur), prehliadka trvá trištvrte hodiny. Do jaskyne vedie viac než 650 schodov, ktoré sú vytesané do prenádherného útesu. Je z nich úžasný výhľad na more a skaly a v máte pocit, že pri každom kroku objavíte úžasnú panorámu, ktorú musíte odfotiť. Je to krásna a pohodová prechádzka, prakticky ani neviete, že ste prešli toľko schodov. Zvládli ich a babky s barlami.

Do jaskyne sa dá dostať aj loďou. V Alghere v prístave vás lákajú na výlety, ktorých súčasťou je aj návšteva jaskyne. Cenník uvádzal 15 eur, ale priznám sa, že netuším, či je to celodenný výlet alebo len plavba do samotnej jaskyne.

Nachádzajú sa tu aj ďalšie jaskyne Grotta di Nereo a Grotta Verde . Na vstup už potrebuje sprievodcu. A v čase nášho pobytu boli zatvorené.

Po prehliadke sme mali ešte množstvo času, a tak sme ho využili na ľahký obed a kávičku. A keďže stihli sme aj prechádzku popri mori. Poniže sme objavili nádhernú vežu s magickým nádychom a kúsok od nej aj malú plážičku. Vedeli sme, že tam má zástavku aj autobus a tak sme zvyšok času strávili tam.

Reštaurácia obsypaná voňavým jazmínom

Autobus prišiel prázdny a šofér sa smial, že keď sme nenastúpili hore, vedel, že budeme nastupovať pri pláži. A tak sme mali taký väčší súkromný taxík. Po ceste pristúpilo pár ľudí, no väčšinou sme sa viezli v prakticky prázdnom autobuse.

Chutné ravioli s pecorinom (ovčí syr)

Na každom rohu ste narazili na krásne obchodíky s korálmi, neviete si vybrať

Jedlo v reštauráciach je prispôsobené turistom. Ravioli s pecorinom (ovčí syr) či lasagne plnené zeleninou boli výborné, ale domáci tvrdia, že by to nejedli.

Náhrdelníky z korálov, originálna farba je ružovkastá, červený korál je dofarbovaný kvôli efektu

Taliani sú veľkí gurmáni, radi vyvávarajú a hlavné jedlo sa pre nich začína večer. Jedlo tvorí niekoľko chodov a Taliani si ho radi vychutnávajú vo väčšej spoločnosti, či už je to rodina alebo priatelia.

Každé jedlo začína zeleninovými šalátmi rôznych druhov posypané parmezánom. Ten je na stole prakticky stále. Predjedlo tvorí pasta – teda cestoviny a môžu na rôzny spôsob. Polievkam veľmi neholdujú a prakticky ich pripravujú len
pre turistov. Potom následuje jedlo z mäsa či rýb. Hostinu zakončia dezertom. Večere začína tak okolo ôsmej hodiny a hodujú aj do polnoci.

V Alghere reštaruácie otvárali o pol siedmej večer. Cez deň boli otvorené bary, kaviarničky a aj keď bola reštaurácia otvorená, dostali ste tam maximálne len zapečené tousty.

Ak však vyberiete pobyt v apartmáne, sú vybavené kuchynkou aj riadmi. Potraviny pripomínajú našu Jednotu, dokonca aj v názve majú Coop. Ceny potravín sú primerané našim.

Sardíniu si zamilujete na prvý pohľad. Určite sa tu budete chcieť vrátiť, presne tak, ako ja.

Text: Zlatica Beňová, foto: autorka