E. A. Poe: Archa bláznov

by admin · 19. januára 2015

Ponurý, temný, mysteriózny, mrazivý. Taký je nový britský film v našich kinách nazvaný E. A. Poe: Archa bláznov.

Napokon také sú aj duše mnohých ľudí, a preto skončia v blázninci. Štatistiky hovoria, že v súčasnosti ich počet narastá. Napriek moderným liečebným metódam a medikamentom. Na prelome 19. a 20. storočia, kam sú datované romány a poviedky otca hororu a detektívky Edgara Allana Poea, to však bolo inak. A tak za múrmi Stonehearts, čo je názov pre rozpadajúci viktoriánsky psychiatrický ústav kdesi v horách, večne ponorený do typickej anglickej hmly, sa diali veci niekedy až na hrane rozumu.

Uveriteľné i neuveriteľné, ale dej je v podstate dosť priehľadný. Slušne natočený film, ktorý však ku koncu stráca trochu šťavu. Dominoval mu najmä skvelý herecký výkon Bena Kingsleya (jeho tvár sa tam doslova hodí). On sám o filme hovorí, že: „Je to jeden z najpozoruhodnejších pohľadov za múry psychiatrického ústavu od Preletu nad kukučkiným hniezdom.“

Odporúčam ho však najmä silným povahám a lepšie sa naň vybrať za svetla. Slnkom ožiarený zamilovaný „happy end“ tam ale napokon bude. Či aj šťastný a veselý, ťažko povedať. Do duší niektorých ľudí nedovidíme. Ale ako odznie vo filme: „Prečo by sme sa mali snažiť urobiť nešťastného človeka z absolútne šťastného koňa?“